More love ?

Projev svou tvořivost
Dafnia
Wood Rank 0
Wood Rank 0
Příspěvky: 21
Registrován: stř 14. srp 2013 10:48:26
Kontaktovat uživatele:

Re: More love ?

Příspěvek od Dafnia »

Uff...
Dlho som toto nepísala ... Trocha mi to chýbalo...
Takže, chcela by som s týmto seriálom pokračovať pod pod-názvom Lovec Anjelov.
Dúfam , že sa vám to bude páčiť :)
Nemusíte čítať predtým diely a radšej to nerobte ( Sú hrozné :DD )
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Chapparall.
Meno hostinca jasne svieti do tmavej chladnej noci. Chapparall vyzeral útulne: zvonku bol obložený dubovým drevom, takže vyzerá ako drevená chatka. Okolie bolo ešte vyzdobené farebnými kvetmi.
Vnútri je poloprázdno. Zmes hlasov sa mieša s televízorom. Všetko ide, ako normálne...

Vtedy sa dvere otvoria. Pár hláv sa otočí, ale hneď sa vrátia k svojmu poháru.
Postava mala snehobiele vlasy, ktoré jej boli po pás. Pár neposlušných vlasov jej padalo do očí. Taktiež mala na sebe čiernu koženú bundičku a biele tričko. Na to, že vonku už býva chladno, mala čierne kraťasi, ktoré boli zospodu rozstrapkané. Hnedé kožené čižmy jej dodávali divoký look.
Dafné si nemotorne prehrabala vlasy a vošla dnu. Znova sa niekto na ňu pozrel. Ona sa len zapýrila a sadla si za pult.
-Čo si dáte ?- usmialo sa na ňu dievča.
-Len vodu... Ponáhľam sa...- vysúkala zo seba Dadz. Barmanka prikývla a šla pre čistý kryštálový pohár.
-Pch, vodu.- odfrkne vedľa Dadz tučniak. Dafné naprázdno prehltla a pozrela sa smerom, odkiaľ šiel jeho tvrdý hlas. Bol to tučniak, trochu starší od nej. Mal čierne, lesklé vlasy ktoré nemali svoje miesto. Bol oranžový a mal chladné tmavé oči.
-... Si slaboch alebo čo ?- Dafné sa snažila ignorovať fakt, že jej tykal.
-Nie, nie som- odpovedala z neistotou v hlase. On sa uškeril a zavolal na barmanku.
-Poprosím vás tejto dáme za pohár vodky !-
Dafné oblial horúci pot. Nikdy ešte nepila alkohol. Hlavne teraz by nemala...
Barmanka jej však posunula pohár. Dadz sa hrala zo stopkou pohára. Dvakrát sa jej do toho nechcelo. Nebola ten typ dievčaťa, čo sa dá ľahko vyprovokovať. Spolu-sediaci sa len na ňu pozeral a škeril sa. Bol si istý, že Dadz to nevypije...
Vtedy už celý hostinec bol obrátený a pozeral na Dafné. Ona schovala hlavu medzi plecia a nechala vlasy, aby jej viac padali do tváre. Hrýzla si do jazyka, dokým nezacítila medenú chuť krvy. Prestala sa hrať zo stopkou. V celom hostinci už bolo ticho. Iba televízor nahlas hučal.
Dafné zodvihla pohár. Čiernovlasý tučniak prekvapene zažmurkal očami. Úsmev mu zamrzol na tvári. Ona sa nadýchla sa celý pohár naraz vypila. Striaslo ňou.
Chutilo to odporne a ľadovo. Sťažka prehltla.Okamžite položila pohár na pult.
Hostincom sa ozval burácajúci potlesk. Tých pár, čo vedelo nahlas zapískalo. Dadz bola úplne červená. Postavila sa od pultu a odišla preč. Vody sa ani nedotkla.
***
Chloé si bubnovala po dolnej pery. Už dlho chcela niečo nakresliť. Ale čo ?
Ako kulisu, respektívne ako inšpiráciu si pustila hudbu, no nepomáhala. Začala obhrýzať koniec ceruzky. Započúvala sa do bubnov známej kapely. Cítila, že udierajú stále silnejšie a silnejšie... Akoby bubeník chcel zničiť svoj drahocenný nástroj.
Odrazu prestala hrýzť koniec ceruzky. Niečo sa stalo. Nevedela čo, proste sa niečo stalo.
Potriasla hlavou a Skicár schovala pod posteľ, kde sa nachádzala aj jej gitara. Nie že by na ňu vedela dobre hrať... Niekedy ale len tak z nudy brnká pesničku. Nechá struny, aby rozozvučali jej dušu, aby melódia zohriala srdce.
Ceruzku si strčí za uchu a postaví sa z postele. Od stola odsunie stoličku. Sadne si a zo školskej tašky vyberie ťažké učebnice. Keď už jej nejde umenie, tak nech bude aspoň múdra.
Zo zmúdrovaním však okamžite prestala, keď si prečítala Domácu úlohu. Obsah kvádra sa rovná jedna na ?
Zúfalo zabuchla učebnicu Matematiky a vložila ju do tmavej tašky. Tamra jej určite dovolí si ju odpísať.
Chloé sa oprie o stoličku a ruky si založí za hlavu. Čo má robiť ?
Pohľad jej padne na farebnú záložku. Vezme ju a bruškom prsta sa dotkne čísla 2013. Záložka sa jemne zachveje a miestno nej Chloé drží Denník. Mal tvrdý kožený obal, ako jeho majiteľ.Opatrne ho otvorí. Na prvej strane je úhľadným písmom napísané meno majiteľa. Dafné Pollar. Otvorí ju na strane, kde naposledy prestala čítať.

... Minoo. Aké zvláštne meno. Kdo to je ?
Je to... Biely tučniak. Teda, doposiaľ bola, naše malé dobrodružstvá ju trochu poznačili :)
Má modré, vlnité vlasy. Teda, podľa toho, z akého uhla sa pozeráš. Niekedy ich máva tmavomodré, ba raz som ich videla aj tmavé

Chloé rýchlo prešla odseky, kde Dafné opisovala dopodrobne jej vlasy.

... Má zelené oči s fliačikami zlatej. A je to

Chloé zaostrí pohľad. Posledné slovo prekrýva dúhovofialová machuľa. Chloé potichu sleduje machuľu.
-Zasa...- povzdychne si.
Denník spadne na zem a s drzého pádu sa mu zničil obal. Chloé vybehla s izby a nechala tam Denník sám...
***
Nick začul, ako niekto nahnevane klúčom šramotí v zámke. Po chvíľke začuje vrznutie dverí a hlasný povzdych.
-Dafné ?- Nick sa postaví zo sedačky a vyberie sa k dverám. Dadz sa naňho usmeje a hodí sa mu okolo krku. Nick ju jemne pritisne k nemu a chvíľu sa objímajú.
-...Ako bolo ?- Nick sa pozrie Dadz do očí.
-Fajn.- povie a hlavu mu položí na hruď. Fajn znamená vyhnúť sa Stevovi . Fajn ale znamená, že to prestavenie dopadlo dobre. Penny ju pozvala na ich školské vystúpenie. Síce to znamenalo viac ako 5 hodín cesti autom, Dafné rada znova uvidela svoju starú kamarátku. S ktorou sa teraz stretávala chúlostivo málo. Možnože aj preto, aký je medzi nimi veľký vekový rozdiel. Penny má 12. Dafné má už 18 rokov.
-... Dávno ste sa s Penny nevideli.- povie Nick, akoby jej čítal myšlienky.
Dávno. Za to dávno sa toho toľko zmenilo...
Dadz sa s Nickom presťahovali. Obáva sa o Cassiana. A o jej kamarátku-Dary...
Dafné zdvihne hlavu a pozrie sa do Nickových očí. Má ich krásne orieškovohnedé, presnejšie zelené s fliačikami hnedej a zlatej.
Cítila, akoby Nick z jej očí čítal všetko, čo kedy zažila. Všetko, čo by chcela povedať, ale nemôže. Raz... Raz ti to všetko vysvetlím... Povedala si Dadz v duchu.
Nick si všimol tmavý oblak, ktorý sa jej prehnal cez oči. Cez jej dúhovomodré oči. Ak by sa niekdo uprene zadíval, uvidel by všetky farby dúhy. Pri zreničke dominujú tmavšie farby, kde tu sa nachádza farebný fliačik. Niekomu by prišli divné tieto oči. No on ich má rád. Veľmi...

Dafné ho objala okolo pása. Nick jej zobral hlavu a priložil si ju bližšie. Zacítil malinový šampón zmiešaný s pachom alkoholu.
-... Kde si sa cestou zastavila ?- spýta sa. Dadz sa jemne mikne.
-Bola som smädná... Tak som sa zastavila v nejakom hostinci...- odpovie a ticho sa modlí, aby si nevšimol, ako jej skáče hlas.
-Určite si unavená... Veď- dlho si cestovala. - povie Nick a premiera si Dafné.
-Nuž... Máš pravdu, cítim sa trocha ospalo...- Dadz prikývne a vymaní sa z objatia. Nick jej vezme bundu a zavesí ju na vešiak.
-...A Dadz ?- Nick sa otočí na ňu, ale ona už spala na posteli. Nick sa iba pousmial.
-Chcel som ti povedať Dobrú noc.-
***
Chloé rýchlo odpisovala kamarátke cez mobil. Dávala pritom pozor, aby si nezničila jej tyrkysovo modrý lak na nehtoch. Druhou rukou, ktorú si ešte nenalakovala sa kŕmila nezdravými čipsami. Rodičia boli na večernej službe a ona mala celý dom pre seba.

Vtedy nahnevane buchne mobil na gauč. Koľkokrát má Tamre vystvetliť, že dnes k nej nemôže ísť prespať ?!
Jej mobil zapípal, aby jej oznámil správu. Chloé ale ignorovala naliehavé pípanie. Zobrala si za hrsť cesnakových čipsov a dala si ich do pusy. Ruky s malými odrobinkami soli si obtrela o príjemne, plýšové tepláky. Zobrala ovládač od televízora a stíšila hlasitosť. Neznášala, keď nahlas hučal.
Zo stola zobrala lak na nechty a pomaly ho otvorila. Sústredene si lakovala druhú ruku a útržkovo počúvala Večerné správy.

Jabel Kerssions sa znovu chváli svojim úlovkom z Antarktídy. Tentoraz sa jej podarilo chytiť tučniaka, ktorý sa s ňou normálne rozprával !
-Vždy ma tučniaky fascinovali- prezradila naším moderátorom. -To, že som našla takéhoto, je pre mňa veľmi úžasné. Verím, že nájdem aj tučniakov, ktorý majú inú farbu. A verím, že najdem toho bieleho... Bez pigmentu...-


Chloé si práve znova dávala za hrsť slanej pochúťky, keď zaregistrovala, čo povedala. Zabehlo jej a a začala nahlas kašlať. Rukou zovretou v päsť si búchala po hrudníku.
Po chvíľke sa prestala dusiť. Okamžite chytila ovládač a pridala hlas. Prosím, rozprávaj o tom viac-Modlí sa Chloé.

… Prišli sme sa pozrieť aj do jej strediska. Dovolila nám ukázať jej úlovok. Teraz prenechávam slovo Jacquelin.
-Ďakujem Ninna, vytajte v stredisku, kde sa odborne zaujímajú o tieto zvieratá ! Doktorka nám dovolila ukázať jej posledného pridaného tučniaka.-
-Zaujalo ma nielen to, že dokáže rozprávať... Bol oblečený ako normálny človek aj sa tak správal.-


Kameraman zaostril na tučniaka za plexisklom. Bolo to dievča, malo hnedé vlasy zopnuté do dvoch vrkočov. Bol to čierny tučniak. Jej mandľové hnedé oči sa triasli. Strachom.

-Rozhodla som sa dopodrobna preskúmať toto stvorenie. Bude to možno trocha bolestivé, ale nemusíte sa báť. Bude v poriadku-

Chloé sa zatriasla, keď im Jabel ukazovala miestnosť, kde bude robiť svoj výskum. Vyzeralo to ako z nemocnice. Obrovské svetlá ako reflektory ožarujú posteľ, ktorá je v strede miestnosti. Zboku boli pripevnené pásy, ak by pacient chcel ujsť. Pri stene sa nachádzali stoly s rozličnými nástrojmi a skalpelmi.
Na jednej strane sa tiahlo obrovské okno. Z druhej strany boli stoličky. Pre divákov.

To je dnes všetko. Ak budete chcieť navštíviť doktorku Jabel pri jej výskume, nájdete ju na ...[/i]

Chloé surovo stlačí červené tlačítko a ovládači skôr, ako povedala adresu. Televízor protestne zablikal a vypol sa. Nechcela to vedieť. Jednu vec ale vedela. Doktorka sa tam vyberie znova. A je vysoká šanca, že nájde aj jej kamarátov.
Obrázek
Dafnia
Wood Rank 0
Wood Rank 0
Příspěvky: 21
Registrován: stř 14. srp 2013 10:48:26
Kontaktovat uživatele:

Re: More love ?

Příspěvek od Dafnia »

Niekedy mám pocit, že som jediná Slovenka na tomto webe...
Nuž, nič to, vitaj pri ďalšej časti ! :) Teraz som k tomu pridala i moje obrázky ;)



2.

Biele chumáče snehu pomaly padali na zasneženú perinu hôr. Bolo neskoro večer, mesiac ožaroval čiernu oblohu posiatu zlatými bodkami-hviezdami.
Dafné kráčala tmavým lesom sama. Cez seba mala prehodený ľadovo biely plášť. Nemala však žiadny cieľ. Túlala sa pomedzi stromy a snažila sa zachytiť akýkoľvek zvuk.
Obrázek

Jediný zvuk však vydávala ona sama. Sneh jej chrupčal pod nohami. Po chvíľke sa zastavila. medvedím uchom niečo začula. Hlavu obrátila smerom, odkiaľ začula prasknutie vetvičiek, telo však zostávalo na mieste.
-Haló ?- spýtala sa. Hlas sa jej chvel. Potichu sledovala, ako para vychádza z jej úst a čakala na odpoveď. Nič.
Nie, znova to začula. A je to bližšie. Dafné sa silno nadýchla a očami sledovala okolie. Niekto alebo niečo tu je. Ale čo, kto ?
Vtom zaregistrovala pohyb za starým smrekom. Ticho zavrčala. Silueta tučniaka chvíľu stála na mieste a potom sa rozbehla pod iný strom. Dafné sa otočila smerom, kam bežala, ale stratila ju. Zacítila pohľad na svojom chrbte. Znova sa otočila tým smerom, tučniak sa ale rozbehol preč. A stále bežal bližšie.
Dadz stála na mieste a čakala. Dych sa jej triasol a uši natŕčala natoľko, aby začula aj ten najnenápadnejší zvuk.
-Arghh !- Dafné sa rýchlo zvrtla a vrazila tučniakovi facku. Ten sa zatackal a spadol do studeného snehu. Ona sa zohla a tučniaka zodvihla za golier ošúchanej bundy.
-Kto si ? Čo tu robiš ?!- zvolala Dadz a jemne tučniakom zatriasla. Ten vystrašene hľadel do jej očí.
-L-luna...- prehovorilo dievča. Dafné ju pustila a ona sa ocitla znova na zemi.
Mala čierne vlasy s fialovým melírom. Perie však nevedela identifikovať. Od krídiel bola biela, postupne sa miešala s fialovo-modrou. Fialové oči jej žiarili v tme.
-N-nechcela som vás sledovať...- ospravedlňovala sa Luna a oprašovala zo seba sneh. Dafné jemne prikývla.
-A ty ?- po chvíli sa spýtala Luna.
-Ja som Dafné. Dafné Pollar- odpovedala jej, akoby sa ani nechumelilo. Luna naprázdno prehltla. Dadz jej naháňala strach.
-Ja... No... Potrebujem pomoc...- zašepká Luna. Dafné pri jej hlase trochu podskočí.
-Fajn. Ale nie tu- odpovie, po chvíľke uvažovania. Luna veselo prikývne a nasleduje Dadz, ktorá kráčala preč šialene rýchlim tempom.

***
-Thomasi ! Okamžite polož to zrkadlo na stôl !!-
Pre toto Chloé neznášala návštevy u Tamri. Tamara sa márne snažila mladšiemu bratovi vziať jej zrkadlo. Thomas protestne bručal a mrmlal o niečom, že to nie je zrkadlo, ale bojová loď.
Chloé využila šancu, keď sa obaja nedívali a jemne zdvihla dlaň. Zrkadielko Thomasovi vyletelo z ruky a samo pristálo na stole. On sa zdesene pozrel, ako zrkadlo samo preplávalo izbu.
-Ta-tamra...- potiahol staršiu sestru za tepláky.
-Čo, príšera ?- otočila sa naňho Tamra s rukami vbok.
-To zrkadlo... Samo lietalo...-
-Thomas, zrkadlá nelietajú. A teraz choď okamžite do tvojej izby, inak ti vezmem všetky tvoje autíčka !-
Thomas nahlas zapískal a rozbehol sa do jeho izby, aby si to jeho sestra náhodou nerozmyslela.
-Tvoj brat je veľmi milý- poznamenala Chloé. Tamra vyprskla do smiechu. Zamkla dvere a sadla si na pohodlnú posteľ vedľa Chloé.
-Povedz mi niečo o tej tvojej kamarátke-Dafné sa tuším volá-
Chloé zažmurkala očami.
-Odkiaľ o nej vieš ?-
-Hovorila si mi o nej- Tamra sa načiahla po hrsť chrumiek.
-Nie nehovorila. Nikdy- Chloé zvraštila tvár. Tamra zostala na polceste vziať si chrumky. Chvíľu si obe pozerali do očí, a Tamra si zobrala celú misu chrumiek k sebe.
-Tak som o nej niekde čítala...-
-Niekde ?! - Chloé vyskočila z postele. Posteľ sa trochu nadvihla, keď ju Chloé opustila.
-Ty... Si mi čítala Denníky ?-
-Asi- Tamra pokrčí plecami.
-Tamra !!- Chloé vezme vankúš a začne s ním Tamru biť. Tamra jačí, akoby ju práve zabíjala.
-Čo o nej vieš ?- pustila vankúš a Tamrou zatriasla.
-Že ste si veľmi podobné- odrecitovala Tamra. Chloé spokojne vydýchla. Nemusela vedieť, že jej kamarátka je tučniak. Určite by sa jej vysmiala.
-Ozaj, dnes ku nám príde moja teta- Tamra štuchne do Chloé.
-Super, aspoň spoznám tvoju rodinu- Chloé sa usmeje.

***
-Takže- začala Dafné, keď si našli miesto v Pizza Parlor.
-Som Luna. Nemám prezvisko... Vyrastala som v Detskom domove, kde ma dali ako 1 ročnú. Vychovávateľky ma našli pred dverami v krabici od čokolád s názvom Luna.
V domove ma nikto nemal rád. Každý deň ma šikanovali a nikto sa ma nezastal... Často som večer v posteli plakávala... Sama... Takto sa to tiahlo niekoľko rokov. Až som dospela a mohla som ísť do sveta. Mojím cieľom je zistiť, kto boli moji rodičia, či žijú či nie-
Luna sa pozrela na Dafné. Tá si ju premeriavala. Po chvíľke zaregistrovala pohyb, pero samo písalo po papieri, ktoré sa ešte vznášalo vo vzduchu. Dadz si všimla, že Luna vyjavene pozerá na papier. Rýchlo ho vzala a schovala do tašky.
-Nenechali ti rodičia niečo ?- spýtala sa Dadz.
-Toto- a ukázala na malý prívesok. Vyzeralo to ako zmenšené žezlo nejakého kráľa.
-Fajn, to by mohlo stačiť. Už je večer, tak... Môžeš prespať u nás-
-U nás ?- Luna prekvapene zažmurkala.
-Áno, mám priateľa...- Dafné sa usmiala.
***
-Drahá, mohla by si do obývačky priniesť túto tácku ?- prihovorila sa Chloé Tamrina mama. Chloé prikývla a vzala tácku s pohármi vody a koláčmi. Celkom sa tešila, že ju spozná. Tamra spomínala, že je veľmi milá. A podľa darčekov, ktoré od nej dostáva aj bohatá.
Lakťom si otvorila dvere do obývačky. Pohľadom jastrila po obývačke. Tamra sedela pri mladej dáme s blond vlasmi a sivými očami. O niečom sa rozprávali.
Po chvíľke jej teta zdvihla pohľad a pozrela sa na Chloé.
-Ach, toto je moja kamarátka-Chloé. Dnes tu prespáva. Chloé, toto je moja vzdialená teta Jabel-
Chloé sa celá roztriasla. Tácku pustila na zem, kde sa s buchotom rozliala voda. Zvrtla sa na opätku a vybehla z izby.
Obrázek

-Je v poriadku ?- Jabel sa otočila na jej neter.
-Áno, teda, bola odkedy som nespomenula jej kamarátku...-
-Ako sa volá ? Tá jej kamarátka - spýta sa Jabel a zdvihne jedno jej husté obočie.
-Dafné... Nejaká. Vždy, keď ju spomeniem, roztrasie sa ako huspenina a zvrtne reč.
-Dafné ? Zaujímavé...- odvráti sa Jabel od Tamry a zamyslene sa zadíva na dvere, cez ktoré vybehla Chloé.
-Idem sa s ňou zoznámiť- postaví sa a prekročí tácku z rozliatou vodou. Z vrecka vytiahne malú fľaštičku plnú zafarbenej tekutiny.
-Takže Dafné...- zamumle si pre seba -Už ťa mám-


-Ahoj... Viem, asi sme nezačali správne...- Jabel opatrne otvorí dvere. Chloé zdvihne pohľad, ale hneď ho odvráti.
-Priniesla som nejakú vodu...- Jabel zdvihne novú tácku. Chloé zacítila vôňu jej obľúbených croassantov. Chytila sa za brucho, kde jej nahlas zaškvŕkalo. Jeden koláč ju nezabije...
-Asi nie...- usmiala sa a upravila posteľ vedľa nej. Jabel si sadla a tácku položila na kolená. Chloé sa okamžite pustila do jedla a pitia. Jabel ju chvíľu pozorovala.
Keď dojedla, cítila sa trochu ospalo. Jabel videla trochu rozmazane.
-Kto je Dafné ?- spýtala sa Jabel a snažila sa schovať všetko to vzrušenie, ktoré v nej vybuchlo.
-Ja... Neviem...- pokrútila hlavou Chloé.
-Mne to môžeš kľudne povedať. Uverím ti- Jabel rýchlo odpovedala.
-Ok... Ona... Je tučniak- povedala Chloé a čakala, že sa Jabel začne smiať. Ale nezačala.
-Ďakujem- uškľabila sa a vypila svoj pohár. Chloé dvakrát zažmurkala a tvrdo zaspala.
Obrázek
Odpovědět