Re: More love ?
Napsal: pát 20. pro 2013 19:15:43
Uff...
Dlho som toto nepísala ... Trocha mi to chýbalo...
Takže, chcela by som s týmto seriálom pokračovať pod pod-názvom Lovec Anjelov.
Dúfam , že sa vám to bude páčiť
Nemusíte čítať predtým diely a radšej to nerobte ( Sú hrozné )
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Chapparall.
Meno hostinca jasne svieti do tmavej chladnej noci. Chapparall vyzeral útulne: zvonku bol obložený dubovým drevom, takže vyzerá ako drevená chatka. Okolie bolo ešte vyzdobené farebnými kvetmi.
Vnútri je poloprázdno. Zmes hlasov sa mieša s televízorom. Všetko ide, ako normálne...
Vtedy sa dvere otvoria. Pár hláv sa otočí, ale hneď sa vrátia k svojmu poháru.
Postava mala snehobiele vlasy, ktoré jej boli po pás. Pár neposlušných vlasov jej padalo do očí. Taktiež mala na sebe čiernu koženú bundičku a biele tričko. Na to, že vonku už býva chladno, mala čierne kraťasi, ktoré boli zospodu rozstrapkané. Hnedé kožené čižmy jej dodávali divoký look.
Dafné si nemotorne prehrabala vlasy a vošla dnu. Znova sa niekto na ňu pozrel. Ona sa len zapýrila a sadla si za pult.
-Čo si dáte ?- usmialo sa na ňu dievča.
-Len vodu... Ponáhľam sa...- vysúkala zo seba Dadz. Barmanka prikývla a šla pre čistý kryštálový pohár.
-Pch, vodu.- odfrkne vedľa Dadz tučniak. Dafné naprázdno prehltla a pozrela sa smerom, odkiaľ šiel jeho tvrdý hlas. Bol to tučniak, trochu starší od nej. Mal čierne, lesklé vlasy ktoré nemali svoje miesto. Bol oranžový a mal chladné tmavé oči.
-... Si slaboch alebo čo ?- Dafné sa snažila ignorovať fakt, že jej tykal.
-Nie, nie som- odpovedala z neistotou v hlase. On sa uškeril a zavolal na barmanku.
-Poprosím vás tejto dáme za pohár vodky !-
Dafné oblial horúci pot. Nikdy ešte nepila alkohol. Hlavne teraz by nemala...
Barmanka jej však posunula pohár. Dadz sa hrala zo stopkou pohára. Dvakrát sa jej do toho nechcelo. Nebola ten typ dievčaťa, čo sa dá ľahko vyprovokovať. Spolu-sediaci sa len na ňu pozeral a škeril sa. Bol si istý, že Dadz to nevypije...
Vtedy už celý hostinec bol obrátený a pozeral na Dafné. Ona schovala hlavu medzi plecia a nechala vlasy, aby jej viac padali do tváre. Hrýzla si do jazyka, dokým nezacítila medenú chuť krvy. Prestala sa hrať zo stopkou. V celom hostinci už bolo ticho. Iba televízor nahlas hučal.
Dafné zodvihla pohár. Čiernovlasý tučniak prekvapene zažmurkal očami. Úsmev mu zamrzol na tvári. Ona sa nadýchla sa celý pohár naraz vypila. Striaslo ňou.
Chutilo to odporne a ľadovo. Sťažka prehltla.Okamžite položila pohár na pult.
Hostincom sa ozval burácajúci potlesk. Tých pár, čo vedelo nahlas zapískalo. Dadz bola úplne červená. Postavila sa od pultu a odišla preč. Vody sa ani nedotkla.
***
Chloé si bubnovala po dolnej pery. Už dlho chcela niečo nakresliť. Ale čo ?
Ako kulisu, respektívne ako inšpiráciu si pustila hudbu, no nepomáhala. Začala obhrýzať koniec ceruzky. Započúvala sa do bubnov známej kapely. Cítila, že udierajú stále silnejšie a silnejšie... Akoby bubeník chcel zničiť svoj drahocenný nástroj.
Odrazu prestala hrýzť koniec ceruzky. Niečo sa stalo. Nevedela čo, proste sa niečo stalo.
Potriasla hlavou a Skicár schovala pod posteľ, kde sa nachádzala aj jej gitara. Nie že by na ňu vedela dobre hrať... Niekedy ale len tak z nudy brnká pesničku. Nechá struny, aby rozozvučali jej dušu, aby melódia zohriala srdce.
Ceruzku si strčí za uchu a postaví sa z postele. Od stola odsunie stoličku. Sadne si a zo školskej tašky vyberie ťažké učebnice. Keď už jej nejde umenie, tak nech bude aspoň múdra.
Zo zmúdrovaním však okamžite prestala, keď si prečítala Domácu úlohu. Obsah kvádra sa rovná jedna na ?
Zúfalo zabuchla učebnicu Matematiky a vložila ju do tmavej tašky. Tamra jej určite dovolí si ju odpísať.
Chloé sa oprie o stoličku a ruky si založí za hlavu. Čo má robiť ?
Pohľad jej padne na farebnú záložku. Vezme ju a bruškom prsta sa dotkne čísla 2013. Záložka sa jemne zachveje a miestno nej Chloé drží Denník. Mal tvrdý kožený obal, ako jeho majiteľ.Opatrne ho otvorí. Na prvej strane je úhľadným písmom napísané meno majiteľa. Dafné Pollar. Otvorí ju na strane, kde naposledy prestala čítať.
... Minoo. Aké zvláštne meno. Kdo to je ?
Je to... Biely tučniak. Teda, doposiaľ bola, naše malé dobrodružstvá ju trochu poznačili
Má modré, vlnité vlasy. Teda, podľa toho, z akého uhla sa pozeráš. Niekedy ich máva tmavomodré, ba raz som ich videla aj tmavé
Chloé rýchlo prešla odseky, kde Dafné opisovala dopodrobne jej vlasy.
... Má zelené oči s fliačikami zlatej. A je to
Chloé zaostrí pohľad. Posledné slovo prekrýva dúhovofialová machuľa. Chloé potichu sleduje machuľu.
-Zasa...- povzdychne si.
Denník spadne na zem a s drzého pádu sa mu zničil obal. Chloé vybehla s izby a nechala tam Denník sám...
***
Nick začul, ako niekto nahnevane klúčom šramotí v zámke. Po chvíľke začuje vrznutie dverí a hlasný povzdych.
-Dafné ?- Nick sa postaví zo sedačky a vyberie sa k dverám. Dadz sa naňho usmeje a hodí sa mu okolo krku. Nick ju jemne pritisne k nemu a chvíľu sa objímajú.
-...Ako bolo ?- Nick sa pozrie Dadz do očí.
-Fajn.- povie a hlavu mu položí na hruď. Fajn znamená vyhnúť sa Stevovi . Fajn ale znamená, že to prestavenie dopadlo dobre. Penny ju pozvala na ich školské vystúpenie. Síce to znamenalo viac ako 5 hodín cesti autom, Dafné rada znova uvidela svoju starú kamarátku. S ktorou sa teraz stretávala chúlostivo málo. Možnože aj preto, aký je medzi nimi veľký vekový rozdiel. Penny má 12. Dafné má už 18 rokov.
-... Dávno ste sa s Penny nevideli.- povie Nick, akoby jej čítal myšlienky.
Dávno. Za to dávno sa toho toľko zmenilo...
Dadz sa s Nickom presťahovali. Obáva sa o Cassiana. A o jej kamarátku-Dary...
Dafné zdvihne hlavu a pozrie sa do Nickových očí. Má ich krásne orieškovohnedé, presnejšie zelené s fliačikami hnedej a zlatej.
Cítila, akoby Nick z jej očí čítal všetko, čo kedy zažila. Všetko, čo by chcela povedať, ale nemôže. Raz... Raz ti to všetko vysvetlím... Povedala si Dadz v duchu.
Nick si všimol tmavý oblak, ktorý sa jej prehnal cez oči. Cez jej dúhovomodré oči. Ak by sa niekdo uprene zadíval, uvidel by všetky farby dúhy. Pri zreničke dominujú tmavšie farby, kde tu sa nachádza farebný fliačik. Niekomu by prišli divné tieto oči. No on ich má rád. Veľmi...
Dafné ho objala okolo pása. Nick jej zobral hlavu a priložil si ju bližšie. Zacítil malinový šampón zmiešaný s pachom alkoholu.
-... Kde si sa cestou zastavila ?- spýta sa. Dadz sa jemne mikne.
-Bola som smädná... Tak som sa zastavila v nejakom hostinci...- odpovie a ticho sa modlí, aby si nevšimol, ako jej skáče hlas.
-Určite si unavená... Veď- dlho si cestovala. - povie Nick a premiera si Dafné.
-Nuž... Máš pravdu, cítim sa trocha ospalo...- Dadz prikývne a vymaní sa z objatia. Nick jej vezme bundu a zavesí ju na vešiak.
-...A Dadz ?- Nick sa otočí na ňu, ale ona už spala na posteli. Nick sa iba pousmial.
-Chcel som ti povedať Dobrú noc.-
***
Chloé rýchlo odpisovala kamarátke cez mobil. Dávala pritom pozor, aby si nezničila jej tyrkysovo modrý lak na nehtoch. Druhou rukou, ktorú si ešte nenalakovala sa kŕmila nezdravými čipsami. Rodičia boli na večernej službe a ona mala celý dom pre seba.
Vtedy nahnevane buchne mobil na gauč. Koľkokrát má Tamre vystvetliť, že dnes k nej nemôže ísť prespať ?!
Jej mobil zapípal, aby jej oznámil správu. Chloé ale ignorovala naliehavé pípanie. Zobrala si za hrsť cesnakových čipsov a dala si ich do pusy. Ruky s malými odrobinkami soli si obtrela o príjemne, plýšové tepláky. Zobrala ovládač od televízora a stíšila hlasitosť. Neznášala, keď nahlas hučal.
Zo stola zobrala lak na nechty a pomaly ho otvorila. Sústredene si lakovala druhú ruku a útržkovo počúvala Večerné správy.
… Jabel Kerssions sa znovu chváli svojim úlovkom z Antarktídy. Tentoraz sa jej podarilo chytiť tučniaka, ktorý sa s ňou normálne rozprával !
-Vždy ma tučniaky fascinovali- prezradila naším moderátorom. -To, že som našla takéhoto, je pre mňa veľmi úžasné. Verím, že nájdem aj tučniakov, ktorý majú inú farbu. A verím, že najdem toho bieleho... Bez pigmentu...-
Chloé si práve znova dávala za hrsť slanej pochúťky, keď zaregistrovala, čo povedala. Zabehlo jej a a začala nahlas kašlať. Rukou zovretou v päsť si búchala po hrudníku.
Po chvíľke sa prestala dusiť. Okamžite chytila ovládač a pridala hlas. Prosím, rozprávaj o tom viac-Modlí sa Chloé.
… Prišli sme sa pozrieť aj do jej strediska. Dovolila nám ukázať jej úlovok. Teraz prenechávam slovo Jacquelin.
-Ďakujem Ninna, vytajte v stredisku, kde sa odborne zaujímajú o tieto zvieratá ! Doktorka nám dovolila ukázať jej posledného pridaného tučniaka.-
-Zaujalo ma nielen to, že dokáže rozprávať... Bol oblečený ako normálny človek aj sa tak správal.-
Kameraman zaostril na tučniaka za plexisklom. Bolo to dievča, malo hnedé vlasy zopnuté do dvoch vrkočov. Bol to čierny tučniak. Jej mandľové hnedé oči sa triasli. Strachom.
-Rozhodla som sa dopodrobna preskúmať toto stvorenie. Bude to možno trocha bolestivé, ale nemusíte sa báť. Bude v poriadku-
Chloé sa zatriasla, keď im Jabel ukazovala miestnosť, kde bude robiť svoj výskum. Vyzeralo to ako z nemocnice. Obrovské svetlá ako reflektory ožarujú posteľ, ktorá je v strede miestnosti. Zboku boli pripevnené pásy, ak by pacient chcel ujsť. Pri stene sa nachádzali stoly s rozličnými nástrojmi a skalpelmi.
Na jednej strane sa tiahlo obrovské okno. Z druhej strany boli stoličky. Pre divákov.
… To je dnes všetko. Ak budete chcieť navštíviť doktorku Jabel pri jej výskume, nájdete ju na ...[/i]
Chloé surovo stlačí červené tlačítko a ovládači skôr, ako povedala adresu. Televízor protestne zablikal a vypol sa. Nechcela to vedieť. Jednu vec ale vedela. Doktorka sa tam vyberie znova. A je vysoká šanca, že nájde aj jej kamarátov.
Dlho som toto nepísala ... Trocha mi to chýbalo...
Takže, chcela by som s týmto seriálom pokračovať pod pod-názvom Lovec Anjelov.
Dúfam , že sa vám to bude páčiť
Nemusíte čítať predtým diely a radšej to nerobte ( Sú hrozné )
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Chapparall.
Meno hostinca jasne svieti do tmavej chladnej noci. Chapparall vyzeral útulne: zvonku bol obložený dubovým drevom, takže vyzerá ako drevená chatka. Okolie bolo ešte vyzdobené farebnými kvetmi.
Vnútri je poloprázdno. Zmes hlasov sa mieša s televízorom. Všetko ide, ako normálne...
Vtedy sa dvere otvoria. Pár hláv sa otočí, ale hneď sa vrátia k svojmu poháru.
Postava mala snehobiele vlasy, ktoré jej boli po pás. Pár neposlušných vlasov jej padalo do očí. Taktiež mala na sebe čiernu koženú bundičku a biele tričko. Na to, že vonku už býva chladno, mala čierne kraťasi, ktoré boli zospodu rozstrapkané. Hnedé kožené čižmy jej dodávali divoký look.
Dafné si nemotorne prehrabala vlasy a vošla dnu. Znova sa niekto na ňu pozrel. Ona sa len zapýrila a sadla si za pult.
-Čo si dáte ?- usmialo sa na ňu dievča.
-Len vodu... Ponáhľam sa...- vysúkala zo seba Dadz. Barmanka prikývla a šla pre čistý kryštálový pohár.
-Pch, vodu.- odfrkne vedľa Dadz tučniak. Dafné naprázdno prehltla a pozrela sa smerom, odkiaľ šiel jeho tvrdý hlas. Bol to tučniak, trochu starší od nej. Mal čierne, lesklé vlasy ktoré nemali svoje miesto. Bol oranžový a mal chladné tmavé oči.
-... Si slaboch alebo čo ?- Dafné sa snažila ignorovať fakt, že jej tykal.
-Nie, nie som- odpovedala z neistotou v hlase. On sa uškeril a zavolal na barmanku.
-Poprosím vás tejto dáme za pohár vodky !-
Dafné oblial horúci pot. Nikdy ešte nepila alkohol. Hlavne teraz by nemala...
Barmanka jej však posunula pohár. Dadz sa hrala zo stopkou pohára. Dvakrát sa jej do toho nechcelo. Nebola ten typ dievčaťa, čo sa dá ľahko vyprovokovať. Spolu-sediaci sa len na ňu pozeral a škeril sa. Bol si istý, že Dadz to nevypije...
Vtedy už celý hostinec bol obrátený a pozeral na Dafné. Ona schovala hlavu medzi plecia a nechala vlasy, aby jej viac padali do tváre. Hrýzla si do jazyka, dokým nezacítila medenú chuť krvy. Prestala sa hrať zo stopkou. V celom hostinci už bolo ticho. Iba televízor nahlas hučal.
Dafné zodvihla pohár. Čiernovlasý tučniak prekvapene zažmurkal očami. Úsmev mu zamrzol na tvári. Ona sa nadýchla sa celý pohár naraz vypila. Striaslo ňou.
Chutilo to odporne a ľadovo. Sťažka prehltla.Okamžite položila pohár na pult.
Hostincom sa ozval burácajúci potlesk. Tých pár, čo vedelo nahlas zapískalo. Dadz bola úplne červená. Postavila sa od pultu a odišla preč. Vody sa ani nedotkla.
***
Chloé si bubnovala po dolnej pery. Už dlho chcela niečo nakresliť. Ale čo ?
Ako kulisu, respektívne ako inšpiráciu si pustila hudbu, no nepomáhala. Začala obhrýzať koniec ceruzky. Započúvala sa do bubnov známej kapely. Cítila, že udierajú stále silnejšie a silnejšie... Akoby bubeník chcel zničiť svoj drahocenný nástroj.
Odrazu prestala hrýzť koniec ceruzky. Niečo sa stalo. Nevedela čo, proste sa niečo stalo.
Potriasla hlavou a Skicár schovala pod posteľ, kde sa nachádzala aj jej gitara. Nie že by na ňu vedela dobre hrať... Niekedy ale len tak z nudy brnká pesničku. Nechá struny, aby rozozvučali jej dušu, aby melódia zohriala srdce.
Ceruzku si strčí za uchu a postaví sa z postele. Od stola odsunie stoličku. Sadne si a zo školskej tašky vyberie ťažké učebnice. Keď už jej nejde umenie, tak nech bude aspoň múdra.
Zo zmúdrovaním však okamžite prestala, keď si prečítala Domácu úlohu. Obsah kvádra sa rovná jedna na ?
Zúfalo zabuchla učebnicu Matematiky a vložila ju do tmavej tašky. Tamra jej určite dovolí si ju odpísať.
Chloé sa oprie o stoličku a ruky si založí za hlavu. Čo má robiť ?
Pohľad jej padne na farebnú záložku. Vezme ju a bruškom prsta sa dotkne čísla 2013. Záložka sa jemne zachveje a miestno nej Chloé drží Denník. Mal tvrdý kožený obal, ako jeho majiteľ.Opatrne ho otvorí. Na prvej strane je úhľadným písmom napísané meno majiteľa. Dafné Pollar. Otvorí ju na strane, kde naposledy prestala čítať.
... Minoo. Aké zvláštne meno. Kdo to je ?
Je to... Biely tučniak. Teda, doposiaľ bola, naše malé dobrodružstvá ju trochu poznačili
Má modré, vlnité vlasy. Teda, podľa toho, z akého uhla sa pozeráš. Niekedy ich máva tmavomodré, ba raz som ich videla aj tmavé
Chloé rýchlo prešla odseky, kde Dafné opisovala dopodrobne jej vlasy.
... Má zelené oči s fliačikami zlatej. A je to
Chloé zaostrí pohľad. Posledné slovo prekrýva dúhovofialová machuľa. Chloé potichu sleduje machuľu.
-Zasa...- povzdychne si.
Denník spadne na zem a s drzého pádu sa mu zničil obal. Chloé vybehla s izby a nechala tam Denník sám...
***
Nick začul, ako niekto nahnevane klúčom šramotí v zámke. Po chvíľke začuje vrznutie dverí a hlasný povzdych.
-Dafné ?- Nick sa postaví zo sedačky a vyberie sa k dverám. Dadz sa naňho usmeje a hodí sa mu okolo krku. Nick ju jemne pritisne k nemu a chvíľu sa objímajú.
-...Ako bolo ?- Nick sa pozrie Dadz do očí.
-Fajn.- povie a hlavu mu položí na hruď. Fajn znamená vyhnúť sa Stevovi . Fajn ale znamená, že to prestavenie dopadlo dobre. Penny ju pozvala na ich školské vystúpenie. Síce to znamenalo viac ako 5 hodín cesti autom, Dafné rada znova uvidela svoju starú kamarátku. S ktorou sa teraz stretávala chúlostivo málo. Možnože aj preto, aký je medzi nimi veľký vekový rozdiel. Penny má 12. Dafné má už 18 rokov.
-... Dávno ste sa s Penny nevideli.- povie Nick, akoby jej čítal myšlienky.
Dávno. Za to dávno sa toho toľko zmenilo...
Dadz sa s Nickom presťahovali. Obáva sa o Cassiana. A o jej kamarátku-Dary...
Dafné zdvihne hlavu a pozrie sa do Nickových očí. Má ich krásne orieškovohnedé, presnejšie zelené s fliačikami hnedej a zlatej.
Cítila, akoby Nick z jej očí čítal všetko, čo kedy zažila. Všetko, čo by chcela povedať, ale nemôže. Raz... Raz ti to všetko vysvetlím... Povedala si Dadz v duchu.
Nick si všimol tmavý oblak, ktorý sa jej prehnal cez oči. Cez jej dúhovomodré oči. Ak by sa niekdo uprene zadíval, uvidel by všetky farby dúhy. Pri zreničke dominujú tmavšie farby, kde tu sa nachádza farebný fliačik. Niekomu by prišli divné tieto oči. No on ich má rád. Veľmi...
Dafné ho objala okolo pása. Nick jej zobral hlavu a priložil si ju bližšie. Zacítil malinový šampón zmiešaný s pachom alkoholu.
-... Kde si sa cestou zastavila ?- spýta sa. Dadz sa jemne mikne.
-Bola som smädná... Tak som sa zastavila v nejakom hostinci...- odpovie a ticho sa modlí, aby si nevšimol, ako jej skáče hlas.
-Určite si unavená... Veď- dlho si cestovala. - povie Nick a premiera si Dafné.
-Nuž... Máš pravdu, cítim sa trocha ospalo...- Dadz prikývne a vymaní sa z objatia. Nick jej vezme bundu a zavesí ju na vešiak.
-...A Dadz ?- Nick sa otočí na ňu, ale ona už spala na posteli. Nick sa iba pousmial.
-Chcel som ti povedať Dobrú noc.-
***
Chloé rýchlo odpisovala kamarátke cez mobil. Dávala pritom pozor, aby si nezničila jej tyrkysovo modrý lak na nehtoch. Druhou rukou, ktorú si ešte nenalakovala sa kŕmila nezdravými čipsami. Rodičia boli na večernej službe a ona mala celý dom pre seba.
Vtedy nahnevane buchne mobil na gauč. Koľkokrát má Tamre vystvetliť, že dnes k nej nemôže ísť prespať ?!
Jej mobil zapípal, aby jej oznámil správu. Chloé ale ignorovala naliehavé pípanie. Zobrala si za hrsť cesnakových čipsov a dala si ich do pusy. Ruky s malými odrobinkami soli si obtrela o príjemne, plýšové tepláky. Zobrala ovládač od televízora a stíšila hlasitosť. Neznášala, keď nahlas hučal.
Zo stola zobrala lak na nechty a pomaly ho otvorila. Sústredene si lakovala druhú ruku a útržkovo počúvala Večerné správy.
… Jabel Kerssions sa znovu chváli svojim úlovkom z Antarktídy. Tentoraz sa jej podarilo chytiť tučniaka, ktorý sa s ňou normálne rozprával !
-Vždy ma tučniaky fascinovali- prezradila naším moderátorom. -To, že som našla takéhoto, je pre mňa veľmi úžasné. Verím, že nájdem aj tučniakov, ktorý majú inú farbu. A verím, že najdem toho bieleho... Bez pigmentu...-
Chloé si práve znova dávala za hrsť slanej pochúťky, keď zaregistrovala, čo povedala. Zabehlo jej a a začala nahlas kašlať. Rukou zovretou v päsť si búchala po hrudníku.
Po chvíľke sa prestala dusiť. Okamžite chytila ovládač a pridala hlas. Prosím, rozprávaj o tom viac-Modlí sa Chloé.
… Prišli sme sa pozrieť aj do jej strediska. Dovolila nám ukázať jej úlovok. Teraz prenechávam slovo Jacquelin.
-Ďakujem Ninna, vytajte v stredisku, kde sa odborne zaujímajú o tieto zvieratá ! Doktorka nám dovolila ukázať jej posledného pridaného tučniaka.-
-Zaujalo ma nielen to, že dokáže rozprávať... Bol oblečený ako normálny človek aj sa tak správal.-
Kameraman zaostril na tučniaka za plexisklom. Bolo to dievča, malo hnedé vlasy zopnuté do dvoch vrkočov. Bol to čierny tučniak. Jej mandľové hnedé oči sa triasli. Strachom.
-Rozhodla som sa dopodrobna preskúmať toto stvorenie. Bude to možno trocha bolestivé, ale nemusíte sa báť. Bude v poriadku-
Chloé sa zatriasla, keď im Jabel ukazovala miestnosť, kde bude robiť svoj výskum. Vyzeralo to ako z nemocnice. Obrovské svetlá ako reflektory ožarujú posteľ, ktorá je v strede miestnosti. Zboku boli pripevnené pásy, ak by pacient chcel ujsť. Pri stene sa nachádzali stoly s rozličnými nástrojmi a skalpelmi.
Na jednej strane sa tiahlo obrovské okno. Z druhej strany boli stoličky. Pre divákov.
… To je dnes všetko. Ak budete chcieť navštíviť doktorku Jabel pri jej výskume, nájdete ju na ...[/i]
Chloé surovo stlačí červené tlačítko a ovládači skôr, ako povedala adresu. Televízor protestne zablikal a vypol sa. Nechcela to vedieť. Jednu vec ale vedela. Doktorka sa tam vyberie znova. A je vysoká šanca, že nájde aj jej kamarátov.