Návrat Herberta
1.časť
Thomas sa stal novým agentom a bol na to veľmi pyšný. Za niekoľko dní splnil všetky misie bez jedinej chybičky. Rozhodol sa ísť za Garym, zvláštnym agentom EPF, a povedať mu, ako perfektne uspel. Gary mu povedal o ďalších misiach nazývaných Field-Ops. Dozvedel sa však, že v krajine CP je polárny medveď Herbert a jeho komplic krab Klutzy. Neváhal, a rozhodol sa Herberta nájsť.
Keď vychádzal z EPF, zbadal agenta Zajka. Spýtal sa ho, či nechce ísť s ním. Zajko chvíľu premýšľal.
"Ešte nie som úplne kvalifikovaný, pretože som neprešiel Field-Ops. Ty hej?" spýtal sa Zajko.
"Nie, ale čo na tom záleží!" mávol rukou Thomas.
"Nekvalifikovaný agenti nemajú takú silu a zdatnosť ako kvalifikovaný."
"Hlúposť!" nahneval sa Thomas. "Ty sa len bojíš, čo?"
Zajko ostal pokojný. Nechal Thomasa samého a radšej sa šiel sánkovať. Thomas sa napajedil. Samému sa mu tam ísť nechcelo, no nevedel si priznať, že sa bojí. Rozhodol sa ešte ísť na pizzu. Náhodne tam stretol pár agentov - Lilly, Millie, Toma a Charlie. Výborne sa bavili a keď si všimli Thomasa, prestal sa smiať.
"Prisadni si," ponúkla ho Lilly.
"Takže...Ty chceš ísť za Herbertom?" spýtal sa Charlie podozrievavo.
"Áno."
"Ty si už kvalifikovaný?" spýtala sa Lilly. "Alebo si iba nováčik?"
"Ešte som nesplnil Field-Ops," priznal Thomas zahanbene.
"Aha," svitlo Charliemu, "a ty si myslíš, že bez tréningu Herberta vystopuješ a zajmeš? To je nemožné!"
"Tak mu s tým nemožným pomôžeme."
Všetci neveriacky pozreli na Lilly. Tom sa začal dusiť pizzou, Millie skoro spadla zo stoličky a Charlie začal rozpačito koktať. V tom dnu vošiel Zajko. Keď si všimol Lilly, nadšene najlepšej kamarátke zamával. Keď si ale všimol Thomasa, zháčil sa a zastal.
"Pomôžeme mu nájsť Herberta," vysvetlila mu Lilly.
Rozhodli sa, že to prediskutujú v Zajkovom iglu. Tom a Millie sa rozvalili na gauči, Lilly v kresle, Zajko na taburetke a Thomas na koberci. Charlie pokrčil plecami, keď sa pchal do búdky pre puffalov.
Ďalšie dve hodiny rozmýšľali, ako vypátrať Herberta a čo budú potrebovať. Charlie viedol dlhú hádku so Zajkom, ktorý svorne tvrdil, že ak niekam pôjdu, mali by zobrať čokoládové keksíky. Tom, Millie a Lilly zase dumali, aká výstroj bude potrebná.
"Je to pri horách, dobre skryté," povedal Tom vážne. "Na tejto misií strávime asi týždeň."
"Toľko zásob neunesieme!" namietla Lilly.
"Nie, ale je tam rieka. Ulovíme si ryby," vysvetlila Millie.
"V poriadku. Do zajtra rána všetko nachystajte. Na svitaní vyrážame na misiu do Ľadovcových hôr."
POKRAČOVANIE!
Príbehy CP
Príbehy CP
Návrat Herberta
2.časť
Zajko s Lilly boli hore prví. Nečujne chystali batohy, aby nikoho nezobudili. Zajko však omylom pristúpil Millie plutvu, na čo sa Millie zobudila. Zívajúc im pomáhala pobaliť zásoby. Boli ešte len štyri hodiny. V celom iglu vládla skleslá nálada. Vedeli, že ich čaká nebezpečná misia, z ktorej sa už nemusia vrátiť. Lilly z toho šteklilo v bruchu.
O pol šiestej boli už všetci na nohách, okrem Charlieho. Millie ho musela vyfackovať, aby sa prebral. O šiestej vykuklo slnko. Hodili na chrbáty plecniaky, a vyrazili.
O ôsmej sa dostali na Zajačí kopec, odkiaľ viedli štyri dráhy na jazdenie. Bolo tam len pár tučniakov, ktorí aj tak nejazdili a pozorovali východ slnka. Lilly ukázala na veľký kopec pred nimi.
"To je Ľadovcový kopec, najvyšší zo všetkých. Dnes ho prejdeme a utáboríme sa pri niekoľkých kopcoch nazývaných Mrazivý bratia. Súhlasíte?"
Tučniaci mlčky prikývli. Vydali sa dole kopcom. Terén boli namáhavý. Mnoho krát zišli z cesty, pretože cez hustý les sa nevedeli orientovať. O jednej už videli vrchol kopca oveľa bližšie. Nikoho to však nenadchlo.
"Minuli sme už štvrtinu zásob," vyprskol Charlie. "A čo má potom jesť? Široko-ďaleko nie je žiadna rieka."
"Viem, že ideme pomaly," chlácholil ho Zajko, "no klame vás zdanie. Už sme sa Ľadovcovým vrchom."
"Čo?!" skríkol Thomas a Tom zároveň. Aj Lilly sa začudovala.
"Stále sa nám zdalo, že ideme okolo neho. Je to ilúzia."
Svitlo im. Charlieho nálada pod psa však nezmizla. Večer boli už takmer za Mrazivými bratmi. Utáborili sa blízko dákeho kopca. Lilly a Zajko šli na drevo, Thomas a Tom nachytať ryby. Millie vyrobila z vetiev provizórnu skrýšu. Odhrnula sneh a potom sa šla prejsť. Charlie strážil tábor.
"Koľko ešte bude trvať cesta?" spýtala sa Lilly Zajka, keď sa vracali do tábora.
"Dnes sme prešli dosť, normálne takáto cesta trvá aj dva dni. Preto myslím, že hory prejdeme za také štyri dni."
"Ale veď sme unavení už teraz!" namietla Lilly. "Jeden deň si necháme voľno."
"Dnes?"
"Nie, nie dnes. Zajtra budeme pokračovať. O také dva dni odbočíme od pôvodnej trasy."
"Potom nemusíme nájsť cestu späť," povedal Zajko opatrne.
"Nemusíme, no Herbert bude čakať, že sa mu naservírujeme priamo pod nos. Pôjdeme okľukou. Tam bude aj rieka. Utáboríme sa tam a zostaneme tam jeden deň."
"Dobre."
Na druhý deň vstávali skoro. Všetko opäť pobalili a vydali sa na cestu. Tom cestou popiskoval a Millie si veselo spievala. Lilly a Zajko vášnivo debatovali o novej divadelnej hre, ktorá sa chystá. Thomas si čosi zapisoval do notesa. Charlie mlčky uzatváral skupinu.
Napoludnie dorazili k rázcestiu. Zvyšné dva dni im ubehli prekvapivo rýchlo. Utáborili sa pri rieke a podvečer hrali Find Four a Mancalu, rozprávali si strašidelné príbehy, a hrali na vyrobených hudobných nástrojoch divoké pesničky a neraz si zatancovali pri ohni. Napokon si dali nočnú guľovačku, po ktorej sa do tábora vrátili celý premočený. Charlie bol naďalej protivný. A stále získaval zlý pocit, že priatelia ho odkopli...
Ďalší deň zočili v diaľke akúsi stavbu. Bolo to Herbertovo laboratórium. Tučniaci už veselo netancovali a radšej nezapaľovali ohne, aby ich náhodou nezbadali. Každou minútou sa zvyšovalo napätie, že sa už čoskoro postavia svojmu najväčšiemu nepriateľovi...
POKRAČOVANIE!
2.časť
Zajko s Lilly boli hore prví. Nečujne chystali batohy, aby nikoho nezobudili. Zajko však omylom pristúpil Millie plutvu, na čo sa Millie zobudila. Zívajúc im pomáhala pobaliť zásoby. Boli ešte len štyri hodiny. V celom iglu vládla skleslá nálada. Vedeli, že ich čaká nebezpečná misia, z ktorej sa už nemusia vrátiť. Lilly z toho šteklilo v bruchu.
O pol šiestej boli už všetci na nohách, okrem Charlieho. Millie ho musela vyfackovať, aby sa prebral. O šiestej vykuklo slnko. Hodili na chrbáty plecniaky, a vyrazili.
O ôsmej sa dostali na Zajačí kopec, odkiaľ viedli štyri dráhy na jazdenie. Bolo tam len pár tučniakov, ktorí aj tak nejazdili a pozorovali východ slnka. Lilly ukázala na veľký kopec pred nimi.
"To je Ľadovcový kopec, najvyšší zo všetkých. Dnes ho prejdeme a utáboríme sa pri niekoľkých kopcoch nazývaných Mrazivý bratia. Súhlasíte?"
Tučniaci mlčky prikývli. Vydali sa dole kopcom. Terén boli namáhavý. Mnoho krát zišli z cesty, pretože cez hustý les sa nevedeli orientovať. O jednej už videli vrchol kopca oveľa bližšie. Nikoho to však nenadchlo.
"Minuli sme už štvrtinu zásob," vyprskol Charlie. "A čo má potom jesť? Široko-ďaleko nie je žiadna rieka."
"Viem, že ideme pomaly," chlácholil ho Zajko, "no klame vás zdanie. Už sme sa Ľadovcovým vrchom."
"Čo?!" skríkol Thomas a Tom zároveň. Aj Lilly sa začudovala.
"Stále sa nám zdalo, že ideme okolo neho. Je to ilúzia."
Svitlo im. Charlieho nálada pod psa však nezmizla. Večer boli už takmer za Mrazivými bratmi. Utáborili sa blízko dákeho kopca. Lilly a Zajko šli na drevo, Thomas a Tom nachytať ryby. Millie vyrobila z vetiev provizórnu skrýšu. Odhrnula sneh a potom sa šla prejsť. Charlie strážil tábor.
"Koľko ešte bude trvať cesta?" spýtala sa Lilly Zajka, keď sa vracali do tábora.
"Dnes sme prešli dosť, normálne takáto cesta trvá aj dva dni. Preto myslím, že hory prejdeme za také štyri dni."
"Ale veď sme unavení už teraz!" namietla Lilly. "Jeden deň si necháme voľno."
"Dnes?"
"Nie, nie dnes. Zajtra budeme pokračovať. O také dva dni odbočíme od pôvodnej trasy."
"Potom nemusíme nájsť cestu späť," povedal Zajko opatrne.
"Nemusíme, no Herbert bude čakať, že sa mu naservírujeme priamo pod nos. Pôjdeme okľukou. Tam bude aj rieka. Utáboríme sa tam a zostaneme tam jeden deň."
"Dobre."
Na druhý deň vstávali skoro. Všetko opäť pobalili a vydali sa na cestu. Tom cestou popiskoval a Millie si veselo spievala. Lilly a Zajko vášnivo debatovali o novej divadelnej hre, ktorá sa chystá. Thomas si čosi zapisoval do notesa. Charlie mlčky uzatváral skupinu.
Napoludnie dorazili k rázcestiu. Zvyšné dva dni im ubehli prekvapivo rýchlo. Utáborili sa pri rieke a podvečer hrali Find Four a Mancalu, rozprávali si strašidelné príbehy, a hrali na vyrobených hudobných nástrojoch divoké pesničky a neraz si zatancovali pri ohni. Napokon si dali nočnú guľovačku, po ktorej sa do tábora vrátili celý premočený. Charlie bol naďalej protivný. A stále získaval zlý pocit, že priatelia ho odkopli...
Ďalší deň zočili v diaľke akúsi stavbu. Bolo to Herbertovo laboratórium. Tučniaci už veselo netancovali a radšej nezapaľovali ohne, aby ich náhodou nezbadali. Každou minútou sa zvyšovalo napätie, že sa už čoskoro postavia svojmu najväčšiemu nepriateľovi...
POKRAČOVANIE!
Príbehy CP
Návrat Herberta
3.časť
Hoci sa im neveľká budova zdala blízko a mysleli si, že tam dorazia už v ten deň, museli sa utáboriť. Každé dve hodiny si tučniaci vymieňali hliadky. Čakal na nich ešte jeden strmý útes. Lilly a Tom, ktorý viedol už niekoľko horských misií sa s ňou ponoril do debaty, ako prepraviť potraviny a výstroj. Zajko, ktorý sa vrátil z rýb, sa k nim tiež pridal. Millie držala hliadku. Thomas s Charliem sa o čomsi bavili, no nepočuli, o čom.
"Mali by sme zobrať iba potrebné vybavenie," vyhlásil Tom. "Zbytočné čačky nás budú zaťažovať."
"A čo keby tam šli iba niekoľký?" navrhol Zajko.
"Súhlasím!" povedala Lilly. "Hádam tam nepôjdeme všetci naraz."
"Ale to sa nám celé komplikuje!" vykríkol Tom. "Herbert nie je tupec, Lilly. Ak to naozaj chceš, choď tam, aj s ďalšími dvoma, rovno neozbrojená!"
"Prečo neozbrojená?" nechápala Lilly.
"Čo si hluchá?" nahneval sa Tom. "Ty mu chceš dať agentský mobil? On má nebezpečnú silu. Choďte tam neozbrojení."
Lilly sa rozhodla, že pôjde ona, Thomas a Tom. Tom dlho odporoval, lebo si bol vedomý toho, že ich Herbert zajme. Zajko s Millie a Charliem smutne sledovali, ako ich kamaráti odchádzajú.
Lilly a ostatní sa cez útes celkom ľahko. Čoskoro sa ocitli pred laboratóriom. Odhodlane vstúpili dnu. Okamžite začal pípať nejaký alarm. Lilly stuhla. Tom a Thomas do nej vrazili.
"Stojte!" skríkol ktosi.
Z tmy vyšiel čierny tučniak. Mal veľmi dobré agentské vybavenie, no malo inú značku. Za ním vyšlo desať ďalších, avšak iba s krátkym mečíkom za opaskom, prilbou a brnením. Lilly blyslo hlavou, že Herbert si určite buduje armádu.
"Kto ste?" vyzvedal.
"My... my sme turisti," vyjachtala.
"Ha, turisti! No určite!" zvolal tučniak. "Ste z EPF, pravda? Cha! A vy ste si mysleli, že sem vojdete len tak? Kde máte tie svoje agentské čačky? Prehľadajte ich, rýchlo!"
Traja tučniaci ich okamžite prezreli. Oznámili kapitánovi, že žiadne vybavenie nemajú. Tučniak si ich nedôverčivo prezrel.
"Hm. Neviem, čo tu robíte, ale to je jedno. Poďte dnu," kývol rukou na dvere v tme. "Pozhovárame sa."
"Admirál?" spýtal sa jeden tučniak.
"Áno, Flip?" reagoval tučniak, zrejme Admirál.
"Ešte nejaké príkazy, Admirál?"
"Nie. Choďte za Her...," pozrel na trojicu, "...manom a povedzte, že máme hostí. Nech Kl...Klokan ostane tam, kde je. Ja to zvládnem. A nech vypne ten stroj. Iba uškodí."
"Áno, pane."
Lilly zo strachom pozrela na armádu a na Admirála. Von sa už nedostanú. Musia iba čakať, či ich Herbert odhalí a čo s nimi bude zamýšľať. Čo len s nimi bude?!
POKRAČOVANIE!
3.časť
Hoci sa im neveľká budova zdala blízko a mysleli si, že tam dorazia už v ten deň, museli sa utáboriť. Každé dve hodiny si tučniaci vymieňali hliadky. Čakal na nich ešte jeden strmý útes. Lilly a Tom, ktorý viedol už niekoľko horských misií sa s ňou ponoril do debaty, ako prepraviť potraviny a výstroj. Zajko, ktorý sa vrátil z rýb, sa k nim tiež pridal. Millie držala hliadku. Thomas s Charliem sa o čomsi bavili, no nepočuli, o čom.
"Mali by sme zobrať iba potrebné vybavenie," vyhlásil Tom. "Zbytočné čačky nás budú zaťažovať."
"A čo keby tam šli iba niekoľký?" navrhol Zajko.
"Súhlasím!" povedala Lilly. "Hádam tam nepôjdeme všetci naraz."
"Ale to sa nám celé komplikuje!" vykríkol Tom. "Herbert nie je tupec, Lilly. Ak to naozaj chceš, choď tam, aj s ďalšími dvoma, rovno neozbrojená!"
"Prečo neozbrojená?" nechápala Lilly.
"Čo si hluchá?" nahneval sa Tom. "Ty mu chceš dať agentský mobil? On má nebezpečnú silu. Choďte tam neozbrojení."
Lilly sa rozhodla, že pôjde ona, Thomas a Tom. Tom dlho odporoval, lebo si bol vedomý toho, že ich Herbert zajme. Zajko s Millie a Charliem smutne sledovali, ako ich kamaráti odchádzajú.
Lilly a ostatní sa cez útes celkom ľahko. Čoskoro sa ocitli pred laboratóriom. Odhodlane vstúpili dnu. Okamžite začal pípať nejaký alarm. Lilly stuhla. Tom a Thomas do nej vrazili.
"Stojte!" skríkol ktosi.
Z tmy vyšiel čierny tučniak. Mal veľmi dobré agentské vybavenie, no malo inú značku. Za ním vyšlo desať ďalších, avšak iba s krátkym mečíkom za opaskom, prilbou a brnením. Lilly blyslo hlavou, že Herbert si určite buduje armádu.
"Kto ste?" vyzvedal.
"My... my sme turisti," vyjachtala.
"Ha, turisti! No určite!" zvolal tučniak. "Ste z EPF, pravda? Cha! A vy ste si mysleli, že sem vojdete len tak? Kde máte tie svoje agentské čačky? Prehľadajte ich, rýchlo!"
Traja tučniaci ich okamžite prezreli. Oznámili kapitánovi, že žiadne vybavenie nemajú. Tučniak si ich nedôverčivo prezrel.
"Hm. Neviem, čo tu robíte, ale to je jedno. Poďte dnu," kývol rukou na dvere v tme. "Pozhovárame sa."
"Admirál?" spýtal sa jeden tučniak.
"Áno, Flip?" reagoval tučniak, zrejme Admirál.
"Ešte nejaké príkazy, Admirál?"
"Nie. Choďte za Her...," pozrel na trojicu, "...manom a povedzte, že máme hostí. Nech Kl...Klokan ostane tam, kde je. Ja to zvládnem. A nech vypne ten stroj. Iba uškodí."
"Áno, pane."
Lilly zo strachom pozrela na armádu a na Admirála. Von sa už nedostanú. Musia iba čakať, či ich Herbert odhalí a čo s nimi bude zamýšľať. Čo len s nimi bude?!
POKRAČOVANIE!
-
Lilly49221
- Wood Rank 1
- Příspěvky: 792
- Registrován: úte 27. dub 2010 18:47:36
- Kontaktovat uživatele:
Príbehy CP
Návrat Herberta
4.časť
Zajko bezmocne vyzeral na budovu, či náhodou niekto z tučniakov nepríde. Keď ho to už omrzelo, vošiel do stanu. Charlie sa svorne tváril, že o ňom nevie, a sa so zipsom na mikine, a Millie čítala knihu.
"Musíme ísť po nich," povedal.
Charlie naňho krátko pozrel. Millie ani neodtrhla oči od knihy a povedala:
"Dobre."
"Vážne?"
"Áno, Zajko. Vážne," odvetila Millie so smiechom.
"Charlie?"
Tučniak sa postavil a prešiel k vybaveniu. Náhle sa s ním čosi začalo diať. Rástol do výšky i do šírky. Začali mu rásť biele chlpy a plutvy sa kdesi stratili. Namiesto ich priateľa tam stál...
"HERBERT!"
Lilly sa usadila na gauč. Tom si sadol vedľa nej, zatiaľ čo Thomas sa posadil na vyrezávana hojdacie kreslo a začal sa knísať hore-dole, hore-dole, hore-dole...
Admirál na nich vážne pozrel: "Vravíte, že ste prišli zadržať Herberta?"
"Áno."
"Mysleli sme si, že toto je jeho laboratórium," vysvetlil Thomas.
"Bol tu," vzdychol si Admirál. "Toto bolo jeho väzenie."
"Väzenie?" vypískla Lilly.
"Presne tak. Nedávno však ušiel. Pri vás sme boli taký opatrní z prípadu, že by jeden z vás mohol byť Herbert. Ako to? Nedávno vyrobil nejaký stroj, ktorý mu pomáha ovládať telo hocijakého tvora. Ovládol strážcu väzenia, aby sa dostal von.Žiaľ, už sme tomu nedokázali zabrániť."
"Charlie!" skríkol Tom.
"Čo je s Charliem?" nechápala Lilly.
"On je Herbert!" vyhŕkol. "Charlie sa správal divne... Je to on, určite!"
"Och nie! Ohrozí Zajka aj Millie!" preľakol sa Thomas.
"Musíme ich zachrániť!" vyhlásil Admirál. "A hneď!"
Herbert sa začal rehotať. Chytil Millie a zviazal ju. Millie pišťala, no vyslúžila si tým iba nahnevané vrčania medveďa. Zajko sa opatrne krčil v kúte dúfajúc, že si ho nevšimne. Nechtiac šliapol na obal s keksíkmi. Nahnevane sykol.
Herbert sa začudovane obrátil. Prezrel si stan. Potom mávol rukou a obrátil sa. Zajko využil jeho nepozornosť a prekĺzol von. Nanešťastie, Herbert sa práve vtedy obrátil.
"Vráť sa!" zreval nahnevane. "Vráť sa ty červík!"
Zajko utekal. Čoskoro ho začalo pichať v boku. Vyľakane pozrel za seba. Herbert už bol celkom blízko neho, že ho mohol chytiť. V tom Zajkovi padol pohľad na agentský mobil, ktorý sa mu hompáľal na opasku. Skrčil sa, chytil mobil a v rýchlosti stihol vykríknuť: "EPF!"
NASLEDUJE POSLEDNÁ ČASŤ!
4.časť
Zajko bezmocne vyzeral na budovu, či náhodou niekto z tučniakov nepríde. Keď ho to už omrzelo, vošiel do stanu. Charlie sa svorne tváril, že o ňom nevie, a sa so zipsom na mikine, a Millie čítala knihu.
"Musíme ísť po nich," povedal.
Charlie naňho krátko pozrel. Millie ani neodtrhla oči od knihy a povedala:
"Dobre."
"Vážne?"
"Áno, Zajko. Vážne," odvetila Millie so smiechom.
"Charlie?"
Tučniak sa postavil a prešiel k vybaveniu. Náhle sa s ním čosi začalo diať. Rástol do výšky i do šírky. Začali mu rásť biele chlpy a plutvy sa kdesi stratili. Namiesto ich priateľa tam stál...
"HERBERT!"
Lilly sa usadila na gauč. Tom si sadol vedľa nej, zatiaľ čo Thomas sa posadil na vyrezávana hojdacie kreslo a začal sa knísať hore-dole, hore-dole, hore-dole...
Admirál na nich vážne pozrel: "Vravíte, že ste prišli zadržať Herberta?"
"Áno."
"Mysleli sme si, že toto je jeho laboratórium," vysvetlil Thomas.
"Bol tu," vzdychol si Admirál. "Toto bolo jeho väzenie."
"Väzenie?" vypískla Lilly.
"Presne tak. Nedávno však ušiel. Pri vás sme boli taký opatrní z prípadu, že by jeden z vás mohol byť Herbert. Ako to? Nedávno vyrobil nejaký stroj, ktorý mu pomáha ovládať telo hocijakého tvora. Ovládol strážcu väzenia, aby sa dostal von.Žiaľ, už sme tomu nedokázali zabrániť."
"Charlie!" skríkol Tom.
"Čo je s Charliem?" nechápala Lilly.
"On je Herbert!" vyhŕkol. "Charlie sa správal divne... Je to on, určite!"
"Och nie! Ohrozí Zajka aj Millie!" preľakol sa Thomas.
"Musíme ich zachrániť!" vyhlásil Admirál. "A hneď!"
Herbert sa začal rehotať. Chytil Millie a zviazal ju. Millie pišťala, no vyslúžila si tým iba nahnevané vrčania medveďa. Zajko sa opatrne krčil v kúte dúfajúc, že si ho nevšimne. Nechtiac šliapol na obal s keksíkmi. Nahnevane sykol.
Herbert sa začudovane obrátil. Prezrel si stan. Potom mávol rukou a obrátil sa. Zajko využil jeho nepozornosť a prekĺzol von. Nanešťastie, Herbert sa práve vtedy obrátil.
"Vráť sa!" zreval nahnevane. "Vráť sa ty červík!"
Zajko utekal. Čoskoro ho začalo pichať v boku. Vyľakane pozrel za seba. Herbert už bol celkom blízko neho, že ho mohol chytiť. V tom Zajkovi padol pohľad na agentský mobil, ktorý sa mu hompáľal na opasku. Skrčil sa, chytil mobil a v rýchlosti stihol vykríknuť: "EPF!"
NASLEDUJE POSLEDNÁ ČASŤ!
Príbehy CP
Návrat Herberta
5. a posledná časť
Lilly s Admirálom zistila, že Herbert zajal Millie, ktorá sa našťastie oslobodila. Zistili však aj to, že Herbert sa vybral pátrať po Zajkovi, ktorému sa podarilo ujsť.
"Musíme ho nájsť v lese!" zavelila Lilly.
Po 2 hodinách pátrania to vzdali. Lilly sa teleportovala do EPF. Vyvalila oči, keď zbadala v kúte zavretého Herberta a Zajka, ktorý si pri stole v kľude popíja kávu.
"Zajko!" vykríkla nadšene. "Ako to, že...?"
Zajko jej podrobne porozprával zmenu Charlie-Herberta, útek a teleportovania. Premiestnil sa do klietky a kým stihol Herbert reagovať, zavrel ho tam. Náhle tam vtrhol Charlie.
"Hej!" skríkol pobúrene.
"Vy ste boli na misií a nezobrali ste ma?!"
Lilly a Zajko sa na seba pozreli, a potom...A potom vybuchli v smiech.
O týždeň
"Takže ja som bol strašný Herbert?" zaúpel Charlie. "Hrozné!"
"Buď rád, že si tam nebol," zasmial sa Zajko a odhryzol si kus šťavnatej syrovej pizze.
"Veru," pritakal Tom, Millie, Thomas i Lilly.
"Tak čo, Field-Ops hotové?" spýtal sa Tom Thomasa.
"Áno!" potešil sa tučniak. "Vraj som bol najlepší!"
V tom sa miestnosťou ozval hurehónsky rehot: "Nikdy ma nedostanete, agenti, nikdy! HAHAHAHAHAHAHAHAHA!"
Piati agenti na sebe veľavýznamne pozreli.
"Tak sa mi zdá," začal Zajko opatrne, "že máme novú misiu, priatelia."
KONIEC!
Dúfam, že sa Vám príbehy páčili, už pracujem na ďalších!
5. a posledná časť
Lilly s Admirálom zistila, že Herbert zajal Millie, ktorá sa našťastie oslobodila. Zistili však aj to, že Herbert sa vybral pátrať po Zajkovi, ktorému sa podarilo ujsť.
"Musíme ho nájsť v lese!" zavelila Lilly.
Po 2 hodinách pátrania to vzdali. Lilly sa teleportovala do EPF. Vyvalila oči, keď zbadala v kúte zavretého Herberta a Zajka, ktorý si pri stole v kľude popíja kávu.
"Zajko!" vykríkla nadšene. "Ako to, že...?"
Zajko jej podrobne porozprával zmenu Charlie-Herberta, útek a teleportovania. Premiestnil sa do klietky a kým stihol Herbert reagovať, zavrel ho tam. Náhle tam vtrhol Charlie.
"Hej!" skríkol pobúrene.
"Vy ste boli na misií a nezobrali ste ma?!"
Lilly a Zajko sa na seba pozreli, a potom...A potom vybuchli v smiech.
O týždeň
"Takže ja som bol strašný Herbert?" zaúpel Charlie. "Hrozné!"
"Buď rád, že si tam nebol," zasmial sa Zajko a odhryzol si kus šťavnatej syrovej pizze.
"Veru," pritakal Tom, Millie, Thomas i Lilly.
"Tak čo, Field-Ops hotové?" spýtal sa Tom Thomasa.
"Áno!" potešil sa tučniak. "Vraj som bol najlepší!"
V tom sa miestnosťou ozval hurehónsky rehot: "Nikdy ma nedostanete, agenti, nikdy! HAHAHAHAHAHAHAHAHA!"
Piati agenti na sebe veľavýznamne pozreli.
"Tak sa mi zdá," začal Zajko opatrne, "že máme novú misiu, priatelia."
KONIEC!
Dúfam, že sa Vám príbehy páčili, už pracujem na ďalších!