Lillyne denníky
Bolo upršané ráno.Kvapky ktoré padali do okien ma prebudili zo spánku.Nejako som sa vypotácala z postele.Puflovia ešte tvrdo spali.Zobrala som si dáždnik a išla som do coffe shopu.Bolo divné že pršalo,malo predsa snežiť.Bolo hrozne teplo a dusno.
V coffe shopu nebol nikto okrem predavača.Bolo tam také ticho,že som počula tikot hodinek. „TIK,TAK,TIK,TAK......“
„hm, dobré ráno“,povedala som nesmelo
„Ó,ahoj Lilly“,povedal predavač a položil mi na stôl Croissant a kakavo.
Chrípala som z pohára kakaao zatial čo predavač utieral dlážku.Croissant bol čokoládový,môj obľúbený.
„Uff, spomenula som si že ešte musím ísť kúpiť pufflom jedlo tak zatiaľ dovidenia!“
„Ahoj!“
***
pred Puffle shopom som zazrela Zebyrian.Sedela na zemy celá premočená a pohľadom mierila na oblohu ako zhypnotizovaná.
„A-ahoj!“
„ áááhoj!“ ,Zebyrian sa strhla ked ma počula ako keby sa prebudila zo spánku
„čo tu robíš?“
„čakám“
„Na čo?“
„Neviem..“, odpovedala smutne a zase sa zadívala na oblohu
„ Hm.. Ja musím ísť do pet shopu, ak chceš tak sa ešte zastav.“
„Ok“
***
V pet shope bolo prázdno a ticho ako v coffe shopu.
„Dobré ránko!“ ,snažila som sa to povedať veselo ale znelo to smutne.
„Prosila by som si jedny granule pre pufflov“
Predavačka mi ich bez slov podala.
„dakujem,dovidenia“ povedala som a odišla najrýchlešie ako som vedela
Zebyrian tam už nebola.Zostala po nej len kaluž vody.
„Kde asi je...“ ,zamrmlala som si pre seba.
***
Ked som prišla do igloo,pufflovia stále spali.Pozrela som sa na hodiny:
„6:23,to je skoro,asi si ešte pospím“ povedala som si pre seba a klesla do postele.Zdala sa mi tvrdšia ako predtým.Za niekoľko minút som však zaspala.
Prebudila som sa.Tentoraz na rachot ktorý bol vonku.Okolo igloo sa naháňali malí tučniaci.Jeden sa zrazu šmykol a prudko padol do kaluže dažda.Následoval plač a smiech.Plač tučniaka ktorý spadol a smiech ostatných.Bolo mi ho ľúto ale na druhej strane nemal utekať! Prišiel k nemu nejaký penguin ktorý mu povedal plutvu.Malý tučniak odmietol,postavil sa sám a oduto kríval domov.Ked zašiel za roh,nahanáčka pokračovala.
Na hodinách som videla čísla: 13:46. Vzdychla som si a postavila som sa z postele.V schránke trčal list.Bol od Zebyrian:
„rýchlo príd,je to súrne!!!“
Zebyrian
Obula som sa a odštartovala k Zebyrian.Našla som ju smutne sedieť pred jej igloo.
„čo sa stalo“ opatrne som sa spýtala
„startila som kľúče od igloo!“
„Och,tak to ich musíme nájť!“
„No.. je v tom problém“
„Hm???“
„No... vieš...“
„Nie neviem! Rozprávaj!“
„ Išla som hrať hydro hopper,a neštastne mi pri hre vypadli.“
„ áááách!“ vzdychla som si najhlasnejšie ako sa mi dalo
Zebyrian sa zamračila
„ V čom je poblém! Zoberme si aqua grabber a podme nie?“povedala som úplen bezstarostne
„No.. je v tom poblém“
„čo?“
„Vieš ako som dnes čakala pre pet shopom“.-prikývla som hlavou
„ Dostala som poštu že niekde moje kľúče našiel... mám na nich totiž vyzitku, tak že dnes ráno sme sa mali stretnúť pri petshope aby mi kľúče odovzdal.A nikto neprišiel.“
„Aha...“
Dalej bolo počuť len ticho.Nikto z nás nevedel čo hovoriť...
„ Tak to oznám agentom“ navrhla som
„Už som...“
„Tak potom neviem... pod zatiaľ do mojej igloo kým sa tie kľúče nenájdu.“
„OKI“, povedala a postavila sa
***
Ked sme prišli do igloo,malí tučniaci sa už nenaháňali a ani tam neboli.Bolo strašne teplo,sneh sa okolo nás roztápal.
Z mojej igloo však nejaký zvuk vychádzal.Bol to zvuk pufflov ktorý šantili,naháňali sa,šmýkali po podlahe,skákali...
„čo budeme zatiaľ robiť?“ opýtala sa Zebyrian
„čakať“ odpovedala som smutne
***
Ubehlo niekoľko hodín ale nič sa nedialo.Hodiny ukazovali: 16:18.
„áááaach“ vzdychala si každýmćh 5 minút Zebyrian.
Niekto nečakane zaklopal na dvere.Hrnuli sme sa k dverám tak rýchlo,že to vyzralo ako súťaž:Kto bude prvý pri dverách.Otvorila Zebyrian.Pred dverami stál vysoký agent s veľkými čiernimi okuliarmi a s čiernou uniformou.Vedľa neho poskakoval čierny puffal.
Ja som agenta hned spoznala.
„ Ahoj Fiffo... čo tu chceš?“
„Poslal ma za vami nejaký agent.že sa Zebyrian stratili kľúče.“
Zebyrian bolo vidno na tvári nádej
„že tie kľúče“-pokračoval- „ Niekto sa nám ohlásil“,Fiffo vytahoval niečo z vrecka.Dúfali sme,že sú to tie kľúče ale vytiahol iba nejaký pokrčený lístoček a podal ho Zebyrian.Tak ako nečakane prišiel,tak aj odišiel.
Na lístočku stálo:
„Sorry ja viem že som neprišiel.Nemal som čas.Príd dnes večer o 19:00 do pizza parlor a príd sama.“
Zebyrian bolo prekvapená,trochu štastnejšia ale plná strachu.Bolo to na nej vidieť.Prečo má prísť sama? A kto našiel jej kľúče??? Táto otázka mi v hlave bila celú noc.o 18:50 Zebyrian odišla.
***
Na druhý deň som sa prebudila hrozne skoro bola ešte tma a nevidela som na hodiny.Ihned som vyštartovala k domu Zebyrian.Klopala som na dvere ale nikto mi neotváral,tak som išla do pizza parlor.
Na dverácha bola tabuľka:CLOSED(zátvorené).Dúfam, že sa Zebyrian nič nestalo.V sklamaní som odišla domov.
Ked som sa druhý krát prebudila už bolo 9:46.Pufflovia už pobehovali po igloo.Ihned som zase vyrazilo do igloo Zebyrian, ale doma stále nikto nebol. Je len veľká záhade kde je....
Deň som prežila ako zvyčajne: Hrala som hry(a vyhrala som skoro všetky okrem jednej
)
Hrala som sa s puffalmi... pozerala „telku“ a išla spať... nestalo sa nič mimoriadne.Celú noc som premýšľala o Zebyrian. Ráno som sa prebudila s nápadom,že sa stanem agentom.Bol to šialený nápad ale jediná možnosť. Málo penguinov sú agenti.Všetci sa boja toho testu.Aj ja.
***
Stála som pred Everyday phoning facility.. Opatrne som vstupovala dovnútra.Tá miestnosť bolo úžasná.Na jednej stene bol telefón.Začal zvoniť nevedela som či ho mám zodvihnúť alebo nie.Nakoniec som sa zmohla a telefón zdvihla.
„H-haló?“ povedala som ako by som sa bála že odtial niečo vyskočí.Zrazu sa telefón zodvihol a premenil sa na obrazovku na ktorej stálo: „Traf terč snehovou guľou.“
„Aký terč?“ hned ked som to povedala vedľa obrazovky sa vysunul terč.Tak som ho teda zasiahla.Na to sa zodvihol jeden stĺp.Pod ním sa obiavila zelená podlaha.Na obrazovke teraz stálo:"Chod na zelené políčko".Tak som teda išla.Zrazu sa to uzavrelo.Zľakla som sa.Spod druhého stĺpu sa ukázalo také isté políčko,len červené.Na obrazovke stálo: "Prejdi do červeného políčka čo najrýchlejšie,pripravená? TERAZ!" Išla som čo najrýchlejšie.Môj čas bol: 8:46.
Na obrazovke tentoraz stálo: "Musíš sa skovať, kamery sa vypínajú.Skovala som sa za najbližší stĺp a hodila som do jednej kamery guľu.Kamera do ktorej som hodila guľu sa mykala ako keby okolo nej letela mucha a chcela ju zasiahnuť.Na obrazovke stálo: "Super! A teraz test:aká si múdra!" Dvere sa uzavreli.Z daľšieho stípu bolo zase také isté políčko,iba modré.Na obrazovke dalej bolo:"Chod na modré políčko."Nevedela som či tam mám ísť.Zrazu som si všimla v jedom stípe-elektrcké zariadenie! Hodila som to neho guľu.To mierne vybuchlo a na obrazovke stálo: "Super! Dokončila si test! Máš 100%! Si agentom, môžeš vstúpiť do EPF."Z posledného stípu vznikli dvere.Vošla som cez ne a ocitla sa v EPF. To špičkové zariadenie...Pomyslela som si.Vo vrecku nohavíc ma niečo pichalo.Vytiahla som to a bol to agentský telefón!Tak a teraz už len nájsť Zebyrian! Povedala som si pre seba. Sadla som si k voľnému PC.Chvíľu som len dačo ťukala a potom som to našla:Vyhľadávač penguiniov.
Napísala som do obdížnika meno:Zebyrian.Chvíľu sa to načítalo.Ukázolo mi miesto kde je.Vytlačila som si to a išla. Bol to iceberg!
***
Ponáhľala som sa ako som najviac vedela.Ked som došla na iceberg,bola tam skupinka tučniakov-medzi nimi aj Zebyrian.
„čo sa to tu deje?!“ ledva som to povedala lebo som bola zadychčaná,ledva som dýchala
„Lilly!“vyhríkla nadšene Zebyrian.
„Vysvetli mi, o čo tu ide!“ vydierala som Zebyrian
„No ... Ten tučniak čo našiel tie kľúče mi povedal,že mi ich dá len vtedy ak mu zoženiem čiernu perlu.“
„Och...a dalej?“
„No perlu má, a ja mám svoje kľúče“ Zebyrian vytiahla na dôkaz kľúče z vrecka“
„takže všetko v poho?“
„Hej všetko je úúúúplne v pohóóo!“
______________________________________________________________________________
Ten koniec je trochu blbí ale nevedela som to zasekončiť a Zebyrian písala som to akože si dievča, ak to nevaí... A agent Fiffo je jeden kamarát
. 
