Pizza Parlor

[Zebyrian]

Zebyrian veľmi rád navštevoval les. Stretával tam mnoho svojich priateľov. Tajne dúfal, že uvidí Lilly, jeho najlepšiu kamarátku. Od tučniakov zistil, že je len kúsok odtiaľto, na Snehových poliach. Zebyrian sa chcel vyhnúť guľovačke a tak zamieril na námestie. Pozrie si obchod so zvieratkami a možno sa mu podarí dostať sa na nové predstavenie. Tá predstava sa mu pozdávala.
Keď prišiel na námestie, bol už obed a Zebyrian bol hladný. Ľutoval, že si peniaze nechal doma. Náhle spoza rohu vyskočila Lilly.
„Ahoj, Zebyrian!“ pozdravila ho natešene.
„Ahoj.“
„Nemáš chuť na pizzu?“
„Veľmi rád! Nezobral som si ale žiadne peniaze,“ povedal Zebyrian skľúčene.
„To nevadí, ja to zaplatím,“ ponúkla sa Lilly.
„Tak prečo tu len tak stojíme? Hor sa na pizzu!“
Cestou sa smiali a pretekali, kto bude pri Pizza Parlor prvý. Zebyrian prudko zabrzdil. Dvere blokovali pásky. Lilly bola rovnako zaskočená ako on. Nedôverčivo si prezrela agenta vedľa nej, ktorý čosi drmolil do slúchadla. Bol tu ešte jeden tučniak. Podľa kuchárskeho klobúka a červenej zástery s obrázkom pizze si tipol, že je to šéfkuchár. Podišiel k nemu.
„Čo sa stalo, pane?“ spýtal sa.
„Nemáme ryby!“ zanariekal tučniak. „Rybári odmietajú pracovať kvôli nízkej výplate, ktorú im dávam. No a ja si nemôžem dovoliť ryby kupovať! Ach, jaj!“
„Niečo s tým urobím!“ sľúbil. „A to hneď teraz!“
Rozbehol sa do horskej dediny. Nedbal na Lillyne pokriky. V horskej dedine bolo lovenie rýb populárne. Snáď tam jeden bude, aby si požičal udicu. Na chodníčku do dediny zbadal stopy a v diaľke modrý záblesk.
„Hej, to je rybár!“ uvedomil si, keď rozpoznal siluetu. „Stoj!“
Zadychčane dobehol rybára. Vyzeral milo. Zebyrian v to dúfal. Snáď to nebude žiadny nafúkanec.
„Čo by si rád, chlapče?“
„Ja... mohol by som si požičať vašu udicu, pane?“ spýtal sa nesmelo.
„Ale isteže!“ usmial sa rybár.
Zebyrian utekal k malému otvoru za chatou, kde sa lovili ryby. Nastokol na háčik červíka a čakal. Po chvíli chytil rybu. A po desiatich minútach mal rýb až priveľa. Zadychčane utekal na námestie. V rukách držal dve tašky, ktoré sa prehýbali rybami. Opäť sa zadýchal.
„Ó, Zebyrian, vďaka!“ tešil sa šéfkuchár a okamžite utekal piecť pizzu.
Lilly naňho natešene hľadela. Onedlho sedeli v Pizza Parlor a vychutnávali si báječnú pizzu – samozrejme, s rybami! Mňam!

[Lilly49221]

super!